Anima artificialis
Postačuje našim dynamickým potrebám maľované plátno nehybne zavesené na stene? Alebo je ďalej odkázané na pridané vrstvy pohybu, akcie a výraznej farebnosti, aby naplno zaujalo našu pozornosť? Potrebuje byť obraz zrozumiteľný a doslovný? A v akom vzťahu by mal byť „kamenný“ svet galérie nehybných predmetov s virtuálnou realitou, ktorá rozširuje možnosti uchopenia súčasného sveta na nehmotných úrovniach?
Animovaná výstava otvára úvahu medzi návštevníkom, autorkou a kurátorkou o tom, aké podoby má mať obraz (či výstava) v digitálnej dobe. Ponúka možnosť kontemplácie a voľnej imaginácie nad kompozíciami symbolov bez zásahu technológií, pričom otvára možnosť posunúť videné ďalej, prostredníctvom rozšírenej reality.
Zážitok začína otvoreným laboratóriom – ateliérom, kde sa v prvom kroku tvorby rozhoduje o tom, akú formu dostanú naše myšlienky. Dlhodobým východiskom autorkinej tvorby je výskum fáz modelu kreativity Grahama Wallasa a ďalších vedeckých štúdií zameraných na inkubačné obdobie a úskalia kreatívneho procesu.
Či už si zvolíme na sebavyjadrenie písané slovo, kresbu, maľbu alebo inštaláciu predmetov v priestore. Ako všemožne dokážeme o svete otvorene hovoriť?
Námety svojej tvorby autorka čerpá najčastejšie z psychologických teórií Carla Junga o kolektívnom podvedomí, ale objavujú sa aj parafrázy slávnych malieb z dejín umenia (Frida Kahlo) a téma nastolenia balansu.
Maľby sú v prvej rovine prezentácie zobrazené ako statické obrazy inštalované v galerijnom priestore. Oživenie motívov, medzistupeň galerijnej animácie, nastáva pomocou moderných technológií a prostredníctvom filmovej animácie s použitím aplikácie Artivive (programovaná vrstva rozšírenej reality), konkrétne namierením smartfónu návštevníka na obraz, čím zrazu farba a zobrazované symboly iluzívne vystupujú do priestoru a tvoria vlastné filmové príbehy uväznené v slučke.
